Južná Amerika
Vitajte na stránke kontinenty.weblahko.sk v sekcii Južná Amerika
Úpravu tohto bloku zahájite dvojklikom...
Na juhoamerickom svetadiele sa nachádzajú tak veľké horské pásma a husté lesy, ako rozsiahle roviny a púšte. Od severu na juh sa na západnom pobreží ťahajú Andy so zasneženými štítmi. Toto pohorie patrí medzi najmladšie sveta a na niekoľkých miestach sa stále zdvíha. Prebieha ním pásmo sopiek, ktoré sú ešte dnes činné. Mnohé rieky, ktoré sa zlievajú do mohutného Amazonu, pramenia v Andách. Povodie Amazonu ležiace v oblasti rovníka má horúce a vlhké podnebie a najväčšie tropické dažďové lesy na svete. Roviny zvané Pampy na juhovýchode svetadielu poskytujú pastvu pre dobytok a úrodnú pôdu pre pestovanie pšenice okolo veľkých fariem (rančov). Ďalej na juh sa rozkladá Patagónia, studená kamenistá polopúšť, vhodná iba na chov oviec. Najjužnejšiemu cípu tejto časti svetadielu - Mysu Hoorn - sa po stáročia vyhýbajú všetci námorníci, pretože tam po väčšiu časť roka zúria prudké búrky. Krištof Kolumbus bol prvým Európanom, ktorý roku 1498 uzrel pobrežie Južnej Ameriky.
Rozloha: 17 839 00 km2
Počet obyvateľov: 296 400 000
Počet nezávislých štátov: 12
Najväčšie štáty: Brazília 8 511 965 km2
Argentína 2 780 092 km2
Najväčší počet obyvateľov: Brazília 153 322 000
Kolumbia 32 987 000
Najväčšie mestá: Sao Paulo 15 784 000,
Buenos Aires 10 728 000,
Rio de Janeiro 10 486 000 obyvateľov
Najdlhšie rieky: Amazon 7 025 km, Paraná 4 380 km
Najväčšia púšť: Atacama (Chile) okolo 160 000km2
Miesto s najväčšími zrážkami na svete: Tutunedo (Kolumbia),
kde priemerné ročné zrážky dosahujú 11 770 mm
Najsuchšie miesto na svete: časti púšte Atacama
roku 1971 tu pršalo prvý raz po viac ako 400 rokoch
Najvyšší vodopád sveta: voda Angelovho vodopádu na rieke Caroni (Venezuela) padá z výšky 979 m
Najväčšia lagúna sveta: Lagoa dos Patos (Brazília) zaberá plochu 10 145 km2
Amazonka Sao paulo
Messi Okapi johnstoni
Angelovho vodopádu
Webová stránka bola vytvorená pomocou on-line webgenerátora WebĽahko.sk